Milí návštevníci a komentátori blogu. Pomaličky sa mi od vás zbierajú komentáre a rada by som sledovala/komentovala aj vaše blogy, tak prosím, ak chcete, aby som Váš blog navštívila, vždy dajte do komentáru aj adresu. :)

piatok 23. januára 2015

REVIEW #1 - Eleanor and Park

 A máme tu prvý príspevok typu , akým by som sa v budúcnosti blogu rada venovala. V minulom článku s názvom TBR books som spomenula dosť veľa kníh, ktoré čakajú, kým ich prečítam. A prvá sa dočkala. Konkrétne, je to kniha Eleanor and Park. /neviem ako dať znak "and" :D/ A tak poďme k jej recenzovaní.



Ku knihe som sa dostala vďaka stránke Goodreads, kde som aj zaregistrovaná. Zaznamenávate si svoje knižné pokroky a sledujete, čo je "IN" a čo je medzi miliónmi čitateľov obľúbené. A presne to ma doviedlo k jej kúpe. 

Myslím si, že informácie ako počet strán a druh väzby nie sú potrebné a tak ich tu ani nedám. 

Príbeh je o dvoch svojim spôsobom zvláštnych tínedžeroch. O Eleanor a Parkovi. Aby som vám nenapísala celý obsah , budem tu opisovať skôr svoje pocity, aké vo mne kniha zanechala. Ešte by asi stálo za zmienku, že kniha je písaná formou postáv a ich vnímania istej situácie. 

Postava Eleanor ma zaujala už na prvých stranách. Páčilo sa mi jej správanie a to, aká bola divná. Niekedy mi to však išlo aj na nervy, keď sa dej nevyvíjal podľa mojich predstáv. :D

Autorka použila jej talent aj na opísanie Parka. V prostredí, kde žil, bol dosť originálny, keďže medzi "klasickými" tínedžermi sa nenachádzal nikto, kto by mal kórejskú mamu. 

Tak toto sú 2 hlavné postavy, okolo ktorých sa točí celý dej. Niekedy som mala chuť knihu roztrhať, inokedy som si priala, aby som pri sebe mala podobného Parka. Myslím si, že kniha stojí za prečítanie. Najmä pre tých, ktorí hľadajú originálny príbeh zvláštnej tínedžerskej lásky. Koniec nebol akosi nijaký, takže nečakajte žiadny zázračný happyend alebo zvrat. Z toho som bola trochu sklamaná a preto vás varujem. :D  

Bojím sa, že som tento článok veľmi nezvládla, keďže som ho písala po častiach. Raz za týždeň som napísala dva riadky a to bolo všetko. No aj za to som bola rada, keďže posledné týždne boli v škole ozaj strašné. Som rada, že som ich zvládla a dúfam, že aj vy. :) 





štvrtok 8. januára 2015

Problém našej generácie #1

Dnešný článok bude moje zamyslenie nad niečím, čo ma poslednú dobu dosť trápi. 




Jedna z aplikácií v mojom mobile je We it. Možno ju dosť z vás pozná, no aj tak v skratke priblížim, o čo ide. We heart it je aplikácia zameraná na vyhľadávanie obrázkov rôzneho typu. Jednoducho nájdete tam všetko, čo sa vám páči /aj nepáči/. Mojou každovečernou rutinou je si prezrieť, čo je nové, poprípade stiahnuť desiatky obrázkov pre pocit, že potom pre mňa bude jednoduchšie nájsť ich. Ako tak "scrolujem" jednotlivé citáty, motivácie a podobne, neraz natrafím aj na dosť desivé výroky. Napríklad :







Tak a teraz ste určite pochopili, čo myslím pod slovom "problém" v názve článku. Je to práve tá "dokonalosť", ktorú sa snaží dosiahnuť väčšina dievčat či už v mojom veku /17/, staršie, no dokonca i mladšie dievčatá. No toto už nie je len nejaký trend na internete. Uvedomila som si, že i v mojom okolí sú dievčatá, ktoré hrozne trpia. A možno trpieť chcú. A to je na tom práve to najhoršie. Niekedy mám pocit, že si myslia, že sú možno zaujímavejšie. Lenže prečo? Prečo to všetko robia? Odopierať si jedlo, pretože sú "tučné". Hm...dosť diskutabilné, keďže mnoho z nich má práveže normálnu postavu, ktorej nič nechýba a nie je ani nič navyše. Skôr si myslím, že ich k tomu privedú možno nejaké nepríjemné skúsenosti alebo to, že sa niečo nesplní tak, ako by si priali. Lenže takto to vždy nefunguje. Nejesť, topiť sa v depresiách, dokonca sa pre "úľavu rezať". What the hell is the point? V skutočnosti nikomu nebude lepšie a nepomôže to ani zajtra, pozajtra, o týždeň, mesiac ani rok. Jediné, čo dosiahnu je to, že zničia to najlepšie, čo majú - SEBA. Pre chvíľu snahy o "dokonalosť" /ktorú aj tak nikdy nedosiahnu, pretože nikdy nebudú spokojné/ skončí všetko pekné, čo mohlo byť. Za to to určite nestojí.



Toto je všetko možné, len nie pekné a hlavne nie zdravé. Prosím...

Naivné sny o tom, ako budú so sebou spokojné, keď budú mať 30 kíl ma neraz dokážu naštvať. Jediné, čo strácajú /okrem kíl/, je zdravý rozum. 

 A tak prosím, ak viete o niekom vo vašom okolí, kto trpí práve takýmto problémom a viete o tom, snažte sa mu pomôcť.  

Tak toto bol trošku krátky výlev /keďže viem, že nikoho nebaví čítať dlhé články/ k tejto téme, no chcela by som niekedy napísať aj pokračovanie. Tak sa majte krásne a všetci pamätajte: 

"Nedovoľ nikomu/ničomu zničiť ťa. Nezáleží na tom, aké to môže byť ťažké, život pokračuje ďalej."


"Prijatie šťastia znamená odmietanie vecí a ľudí, ktorí vás nerobia šťastnými." 

"Buď dostatočne silný na to, aby si zvládol čokoľvek nechať tak, a dostatočne múdry na to, aby si si počkal na to, čo si zaslúžiš."





LOL Simonatea 







piatok 2. januára 2015

TBR (To be read books)


Od apríla 2014 som začala čítať knihy už len po anglicky. Dodnes nezabudnem na svoju prvú knihu, ktorú som doslova hltala. The Fault in Our Stars. Myslím si, že takmer každá z nás vie, o čom kniha je. Či už priamo z nej alebo z filmu. No teraz sa tu o nej nejdem rozpisovať, keďže to nie je mojím cieľom. 

  Nad posteľou ma 24/7 ohrozuje polička, v ktorej mám uložené svoje knihy. Väčšia polovica sú prečítané, no stále sú nejaké, ktoré čakajú práve na to. A najmä teraz - po Vianociach. Pod stromčekom ma čakalo 6 kníh. A teda: 


Túto knihu som začala čítať ako prvú a akosi stagnujem v jej polovici. Nieže by bola nezaujímavá alebo podobne. Práveže je skvelá, lenže som typ človeka, ktorý číta akoby v intervaloch. Mesiac mám doslova potrebu stále čítať a potom mám útlm. A ten "útlm" mám asi práve teraz. Ku knihe sa musím nútiť, čo nie je veľmi dobré. Lenže ak si k nej už sadnem, som schopná čítať až kým sa neohlási môj žalúdok. Ale ako sa k nej prinútiť? 


Love, Rosie. Počuli ste už o tomto filme? Alebo ste ho už videli? Nuž, to je dôvod, prečo som si juvybrala. Vo filme hrá moja obľúbená herečka. (Lily Collins) Už sa teším, keď si ju prečítam a budem ju môcť porovnávať s filmom. 


Príbeh o 10-ročnom chlapcovi, ktorý však vôbec nie je ako ostatné deti. Veľmi sa na knihu teším. Ugh, Simona, už konečne čítaj! 


Ďalší spracovaný príbeh, ktorý budem môcť porovnávať s filmom. Nemôžem sa dočkať, kým ho uvidím a budem sa smiať na tom, koľko častí z knihy je prehliadnutých.

No a ešte sú tu 2 knihy z Vianoc, ku ktorým ale nemám nejako čo povedať, tak snáď po prečítaní urobím nejaké články ku každej z nich. A sú to: 


a


Lenže týmto som ešte s TBR neskončila. Mám rozčítané ďalšie 2 knihy: 


AAoK je síce kniha Johna Greena /preto som si ju aj kúpila/, no vôbec nesplnila moje očakávania. Áno, je originálna, ako každá Greenovka, no doteraz je najnudnejšia zo všetkých jeho diel. Uvidím, či po prečítaní bude stáť za článok. Nechajme sa prekvapiť.

a


Well, City of Ashes. Druhá kniha zo série Mortal Instruments. Fantasy kniha, na ktorú potrebujem aj fantasy náladu. Som niekde v polovici a čakám, kým príde pani fantasy nálada. 

Tak toľko z mojich TBR books.

Čítali ste niektorú z uvedených kníh? A ako ste na tom s čítaním? 










štvrtok 1. januára 2015

Tuctový uvítací článok

  A máme tu Nový rok a s ním určite mnoho blogov, ktoré zrejme vznikli na základe predsavzatí a odhodlania dievčat mať úspešný blog. A ja nie som výnimka. Je možno až záfalo vtipné, ako sa snažíme byť originálne. Prvotný pocit, že práve "JA" mám ten neopakovateľný blog je na nezaplatenie.  No postupom času akosi zistíme, že naša stránka na vypisovanie pocitov a "žvástov" je totálne tuctová, čo nás odradí a prestaneme s blogovaním. A tak sa hneď na začiatok pýtam: "Má blogovanie vôbec zmysel?" Nuž, odpoveď nepoznám a posnažím sa ju zistiť. Budem to brať aj ako istú skúšku samej seba. Keďže som typ človeka, ktorého nič dlho nebaví. Všetko ma nadchne len zo začiatku a potom sa na to vykašlem. A tak aj jedno z mojich predsavzatí na rok 2015 je mať tento rok. //Vážne už je rok 2015? :(// Viem aj to, že predsavzatia sú možno len nejaké prázdne sľuby samému sebe, no aj tak ich zopár mám. A uvidíme, či sa mi podarí splniť ich.

  A čo vy? Aký máte názor na predsavzatia? A máte nejaké? 

A samozrejme, prajem vám "originálne" Šťastný Nový rok. 



LOL Simonatea